OZ KOVO: Odborári obhajujú Zákonník práce, za prepúšťanie vraj nemôže

Bratislava 26. februára (TASR) - Zákonník práce v súčasnom znení nie je príčinou rastu nezamestnanosti, ktorá v januári dosiahla úroveň 14,8 %. Tvrdia to predstavitelia OZ KOVO, pričom sa odvolávajú aj na vlastný prieskum v desiatkach firiem vo všetkých regiónoch Slovenska.

"Drvivá väčšina dôvodov prepúšťania sú veci, ktoré pramenia zo zákazkovej náplne. Jednoducho zamestnávatelia a firmy nemajú zákazkovú náplň, a preto končia svoju výrobu a niektoré odchádzajú napríklad do Rumunska, kde majú lepšie podmienky, ale tá kvalita výroby nie je taká ako na Slovensku," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave predseda OZ KOVO Emil Machyna.

Podľa jeho slov dnešný Zákonník práce už je dostatočne flexibilný, a preto jeho kritika nie je na mieste. Odborári napríklad argumentujú aj tým, že dosiaľ v tomto roku nebolo ohlásené hromadné prepúšťanie, kde by zamestnávateľ mal zvýšené náklady spôsobené novým znením Zákonníka práce. "Odchádzali viac-menej ľudia, ktorí boli na dobu určitú, agentúrni zamestnanci, živnostníci alebo dohodári," doplnil Machyna.

Novelu Zákonníka práce z rastu nezamestnanosti vinia viacerí predstavitelia opozície, ako aj niektorí ekonomickí analytici. "Keby ste išli na Ekonomickú univerzitu a poviete, že nepružný Zákonník práce nespôsobí nárast nezamestnanosti, obávam sa, že v slušnej škole ani skúšku neurobíte. A ja mám premiéra, ktorý toto tvrdí verejne miliónom ľudí," podotkol tento mesiac predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.

"Opozícia dnes nemá témy, nie je to pre nich o hľadaní riešenia krízy," reagoval Machyna. Podľa neho by riešeniu nezamestnanosti pomohol rast hrubého domáceho produktu (HDP), priame investície do ekonomiky, ako aj úprava pracovného času.

Odborári pripúšťajú ústupok pri novele zákona o kolektívnom vyjednávaní

Predstavitelia OZ KOVO ešte budú musieť prerokovať návrh rezortu práce o posunutí účinnosti novely zákona o kolektívnom vyjednávaní na neskorší termín. Predseda odborového združenia Emil Machyna však pripúšťa, že s návrhom možno budú súhlasiť.

"Vždy taká možnosť je a diskutujeme o nej. Ja si myslím, že by sa dala akceptovať, ale nemôžeme donekonečna ustupovať, to nejde... Ak sa bude diskutovať aj o iných veciach normálne a budeme vidieť, že ústretovosť tu je, potom aj my vieme byť ústretoví a hľadať nejakú cestu," povedal dnes pre TASR Machyna. Pokiaľ by sa však aj uvažovalo o posunutí účinnosti, odborári sú ochotní hovoriť ako o najneskoršom termíne o 1. januári 2014.

Vo všeobecnosti sú však predstavitelia OZ KOVO presvedčení, že novela je potrebná a jej schválenie bude prínosné nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov. Podľa podpredsedu OZ KOVO Antona Mifku zákon zamestnávateľom zaručuje istotu sociálneho zmieru so zamestnancami, ktorí nepôjdu štrajkovať. "Kolektívne vyjednávanie má význam aj pre spoločnosť. Vyššie mzdy znamenajú aj vyššie dane a vyššie odvody do fondov, ktoré sa tvoria v rámci štátu," podotkol Mifka.

Novelu zákona už minulý týždeň schválila vláda, a to s účinnosťou od 1. júla. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) následne vyhlásil, že chce s odborármi ešte rokovať o posunutí tejto účinnosti. "Moja predstava je minimálne od 1. januára 2014, aby bol celý rok 2013 určitý priestor na zhodnotenie dopadov alebo účinnosti jednotlivých zákonov," povedal cez víkend v televíznej debate Richter.

Schválená zmena zákona predpokladá, že kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzatvorené v určitom odvetví by sa mali opäť vzťahovať aj na firmy, ktoré s nimi nesúhlasia. O rozšírení by malo rozhodovať ministerstvo práce na návrh zmluvných strán. Na rozšírenie záväznosti však musí byť splnená podmienka reprezentatívnosti.